Veci nie sú len čierne a biele, existuje mnoho odtieňov šedej.

Dôvera

12. května 2016 v 18:44 | Haiiro Paris
Mladá, dôverčivá...
Taká som bola než prišiel zlom. Z čista-jasna sa zrazu môj svet zatemnil a ja som zrazu začala upodozrievať všetkých. Aj svoju druhú polovicu.
Celú mladosť som si nadávala za svoju naivitu, ale svet bol oveľa krajší keď som si o každom myslela, že hovorí pravdu, môžem mu dôverovať, môžem mu povedať čo chcem, tajomstvá zostanú tajomstvami.
Ale zrazu keď mi spadol z očí závoj bezhraničého dôverovania, videla som ako mi klamal do očí. On, ona, aj ďaľší.
Bolo mi priam na vracanie. Ten rozhovor mi prišiel tak komický. Z úsmevom na perách sme si z očí do očí klamali.
Nachádzam v sebe otázku, načo sú v tejto dobe teda vôbec vzťahy?
Nie sú náhodou priateľstvá a vzťahy o dôvere, o porozumení?
Klamstvo je v šade okolo nás a až v tomto veku som si v plnej miere uvedomila, že je to asúelt ľudského života v ktorom sa treba naučiť plávať.
Ale teraz podozrievam každého, bojím sa čo si hovoria za chrbtom, cítim sa trápne keď viem, že to čo od niekoho počúvam je klamstvo! Blud!
Tak málo chcem od ľudí.
Trošku úprimnosti.
Pravdy.
Ako môže celý svet takto fungovať? Veď aj tie "dobré" milosrdné lži. Alebo to, že čo človek nevie to ho nebolí. Chcla by som sa vrátiť do rokov detskej naivity.
Chcem aby boli ľudia ku mne úprimní. Ale myslím, že proste nebudú. To nie je vec, ktorá by sa dala niekomu nanútiť.

Ako si mám vybrať ľudí, ktorím môžem veriť?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama