Veci nie sú len čierne a biele, existuje mnoho odtieňov šedej.

stratená v známom

28. října 2015 v 22:33 | Haiiro Paris |  Úvahy
Svetlé vlasy sa rozleteli vzduchom, čierna čipka ledva zahaľujúca krivky jej zadku taktiež. Rýchlo sa točila, cítila sa ako čierna víla, baletka, alebo čarodejnica. Nevedela sa rozhodnúť, ale vyžívala sa v pohľadoch okolostojacich. V hlave jej znela pieseň, v ušiach hluk z chodby kde stála.
Usmiala sa naňho, prehĺbila ich pohľad, nebolo to správne, vyžívala sa v tom. Cítila ako jej v žilách prúdi moc na okamihom, nad sebou, nad ním, nad všetkým.
Slzy jej vyhŕkli do očí, rozbehla sa, zastala, vzpriamila sa. Cítila sa mocná, vykročila pevným krokom. Zároveň si nevážila samú seba, chcela sa mu hodiť okolo krku a objímať sa, aj keď to nebolo správne. Chcela sa rozdať všetkým naokolo aby z nej nezostalo nič, tá schránka ju len ťažila. Slza jej vytiekla z oka, utrela ju, s úsmevom na perách a fingovaným smiechom sa znova cítila silná. Dokážem čokoľvek, putovalo jej mysľou, zároveň tušila, že nedokáže nič.
Ako môže odísť od všetkých v jej okolí?
Alebo len on. Veď to boli len samé chyby. Chcela to začať znova. Nebol chyba aj on? Nebola chyba ona? Bude to lepšie? Horšie?
Toľko vecí sa môže pokaziť. Napraviť sa nedá žiadna. Prečo si len všetko pamätá? Hahaha... keby všetko. Bohužiaľ všetko zlé.
Môže však ona za to, že tam bola iná a ďalšia a ďalšia a ďalšia. Ale zaňho môže ona. Vraciame sa znova na začiatok, nie ten úplný, nejdeme si tu rozprávať ako sa narodila, alebo kto bola, ale na začiatok chýb, tam je ona. Keby len začiatok. Koniec a aj stred patria jej. Trochu sebakritiky by nezaškodilo. Alebo káva so šlahačkou, či pohár vína.

Áno, sú tu trpiaci,
chudáci,
chorí,
zlí,
ale čo je v tomto zmätenom, popletenom svete ona?
Chudera, zlá trpiaca svojími starosťami s chorých srdcom plačúcim každým dňom, kvôli maličkostiam, avšak tie majú váhu slona, zahaľujú celé jej vnúto.
Ako je možné, že vnútri žije niečo iné ako navonok.

Áno, je to klamárka.
Oklamala teba, jeho, jeho, ju, možno aj teba ak si ju stretol.
Never jej. Oklame ťa, alebo nie, možno zrovna teba nie, možno ju budeš chápať, milovať otvorí sa ti. Hahaha... koľké ilúzie, oklame ťa takisto ako tých ostatných. Ale neber to tak zle, možno budeš patriť len do skupiny oklamaných milostivo, aby si sa ňou nezaoberal, budeš len oklamaný, že jej je fajn, tak ako má byť. Alebo ťa zavalí planými sľubmi, odpovie ti neviem, len aby sa vyhla odpovedaniu.

Kde sa stratilo to bezhlavé zaľúbenie sa? Bolo tam niekedy?
Neváži si sama seba.

A kto je ona? Si to ty, som to ja?
Môžeme sa v tom nájsť viacerí... alebo ani nie... veď predsa, nie sme všetci rovnakí, toto je ONA. Jej život je krásny, škoda, že len v snoch, predstavách. Tam je špeciálna, zaujímavá a krásna.

uvažujúca, snívajúca Haiiro Paris
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama