Veci nie sú len čierne a biele, existuje mnoho odtieňov šedej.

1. kapitola

4. září 2015 v 23:26 | Haiiro Paris |  Kapitolové
"Charlie?"
"Hm?" Ryšavovlasá dievčina sa prevalila na druhý bok.
"Už je ráno, treba vstávať." Znova sa prevalila a pozrela sa na hnedovlasého chlapca, ktorý ju budil.
"Ouu," zjajkla a odsunula sa na vzdialenejší koniec postele.
"Wait, wait, wait ... ty si kto?" spýtala sa a jej oči boli dva krát také veľké ako obyčajne.
"No, to by si mala vedieť," zasmial sa, "ty si toho veľa nepamätáš, že?"
"No, no," zakoktala sa, "ani nie."
"Tak poďme na to od začiatku, čo si pamätáš?"
Pohodlnejšie sa usadila, ale stále bola čo najďalej od neho.
"S Dey sme išli do baru, lebo chcela ísť baliť nejakých chalanov. Potom odo mňa odišla a ja som sedela sama v boxe a pila džús. Potom som išla tancovať, ale čo sa dialo potom si už vážne nepamätám."
"Džús?"
"Jasné, že džús, čo si o mne myslíš?"
"Tak ked mi ťa priviedla tá hnedovláska, bola si dosť pod parou."
Znova sa zatvárila začudovane, "Ja a pod parou? Veď ja nepijem ani nefajčím. A kto ma to doniesol?"
"No neviem čo si mala, ale triezva si zrovna nebola. A ja netuším ako sa volal, prišla so Samom."
"Och a kto je Sam?"
"Môj brat."
"A znova sa dostávame k otázke, že kto si ty."
"Ja som Alex," vystrel k nej ruku, "teší ma."
"Aj mňa, ale mám taký pocit, že už sme sa zjavne zoznamovali keď vieš ako sa volám."
"Ale ty si to zjavne nepamätáš." podpichol ju.
"Dobre, dobre. No a čo sa teda stalo?"
"Popravde toho neviem oveľa viac ako ty. Môj brat sem prišiel s tou hnedovlákskou, Dey, že či by ťa tu nemohol nechať. Keď som videl, ako si vyzerala tak som nemohol povedať nie, v tom stave by si sa asi ďaleko nedostala a Sam a Dey vyzerali, že amjú ešte plány." Zašklabil sa.
"Och, to je ťava takto ma tu nechať cudziemu človeku. A kde to vlastne som?"
"No predsa u mňa doma."
"Jaj, to mi došlo, dokelu. Kde mám veci? A čo sa stalo potom ako ma sem dovliekli?"
"Veci máš v hale tam kam ich položili. A čo sa stalo? Snažila si sa skamarátiť," zasmial sa a chcel pokračovať.
"Skamarátiť? Ako to prosím ťa, myslíš?"
"Normálne, pekne si mi začala rozprávať o sebe."
"A ako veľmi do detailov som zachádzala?"
"No viem napríklad, že ponožky si vyberáš podľa nálady, že mačke dávaš pusu na čelo keď ideš spať a podobné perly."
"No to je vážne super. Heslá na účty som ti náhodou tiež neprezradila?" Spýtala sa ironicky.
"Hej. Na facebook máš 0223asd. Len mail si mi nejak zabudla povedať."
"Facepalm, toto nie. Ja som vážne vykecala niekomu cudziemu aj heslá?"
"Zjavne," zasmial sa, "dáš si niečo na jedenie?"
"Hej, vďaka. Koľko je vlastne hodín?" pri pohľade na okno nezistila lebo bolo zastreté.
"Tak okolo štvrtej."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 rius-rine rius-rine | Web | 6. září 2015 v 13:38 | Reagovat

Tohle vypadá docela zajímavě.. Skvělej začátek:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama